Shimabara

[Verse 1: Lyrik]
Na horiacej chatrči visí kríž
Skrehnuté prsty má mladý lučištník
A ranný mráz štípe všetky naše kosti, keď
Hnev nášho daimjó horí bez ľútosti
Povstala krestanská Šimabara
Potoky krvi, staň sa to, čo sa má stať
Sedliaci utekajú z polí, aj rodiny
Utekajú s nimi, ja som ten, čo ich má sťať
Všetkých, ktorí išli za hroznou výzvou
Masuda Širó. Toho diabla s krížom
Čo si hovorí aj Jerom. Budú ich tisíce
Ozbrojená lúza, stovky róninov v bitke
Náš pán nás povolal, môj meč je ostrý
Ide dvetisíc ostrí a dvetisíc koní
Dupe po krestanskej Šimabare, máme
Zničiť ten plameň, zničiť ten plameň
Blížime sa klusom oproti rojnici
Rolníci majú rev a róninovia katany
Vrážam do nastavených halapartní
Sekám, krv, sneh je červený v roku povstaní
Svet sa zastavil jak hroty v brnení, moji
Druhovia sú bezradní, a roja sa hordy
Poddaných bez mien, kresťanský boh má
Dnes svoj deň, preň krv strieka z tepien
Šógunovi samuraji padajú tiež, môj
Kôň padá na zem, vidím svoj tieň, des
Paru z nozdier a krvavé ostrie, rev
Bežím, stínam dvojicu žien, horda je
Veľká, zbesilá, je presila, a slnko klesá
Šimabara moja, posledná hodina
Slnko je veľké a červené, objímam
Oceľ, rónina, jeho meč mnou preniká
Obzor zosinel, je len tma tam, kde
Víri čas, tak vezmi si ma, tma, vezmi
Si ma tam. Šimabara

[Verse 2: Bene]
4 hodiny ráno a pot zalieva moju tvár
Nastavujem bohu tvár
Bohu líce, 2000 faciek, rub samoty
V rohu v kríze čupím
Znova sa mi prisnil ten divný sen
Horiace kríže, život, čo vymizne
Chlad ocele, mráz po tele, tma
Strach z ocele, vrah v tom tele, ja
Vyhadzujem porcelán, čo pripomína orient
Zakopávam haiku pod zem
Zabúdam čadó, čakám na ráno
Senča vo víre splachovača si snaží zachovat tvár
Nechcem už rolníkov, róninov
Nájazdy, smrt. Bolí to
Nechcem to slnko, čo zdobí horizont
Nechcem sa v noci budit s pocitom
Že som sťal dvojicu žien
Nechcem Šimabaru
Žit každý večer nanovo
Nie