Každé ráno

[Verse 1: Bene]
Každé ráno vstávame do temna
Ja Bene a tuná Lyrik, môj človek odvedľa
Život je osud a naším osudom je brodiť sa
Po kolená pátosom, tým nánosom našich dní
A prebdených nocí, kde bolí hlava o pár hodín neskôr
Náš život je beat a ten je priestor pre peklo
Cesta, kde hladáme svetlo, ked iní
Prinášajú tmu, zle si vysvetľujú hru
Kým ja makám za vtipnú mzdu
Život je dakde tu, život je vôkol, tu
Život je
Že „hľadám lásku. Nájdem ju?"
Moja karma je drsno zaprášená
Až tak, že viem do nej nakresliť prstom archanjela
Moje motto je, že keď máš beat, tak píš
Moja viera váži viac než na krku pár gramový kríž
V pravidelných intervaloch prežívam svoju vlastnú Casablancu. Volaj ma Rick Blaine
A zahraj to ešte raz, Sam, a zahraj to ešte raz tam
Nech viem, „ako plynie čas“, keď chlastám
A osvietenie? Prichádza vždycky ráno
Keď v bare zapnú osvetlenie
A zrazu chápem všetkých svojich démonov a aj upírov z Bladu
Že prečo na denné svetlo nejdú
A verím v človeka, v myseľ a ten zadymený priestor
Tak isto jak verím vo svoje zadumané mesto
Verím, že vesmír vie byť aj čestný
Jak, že keď som na bare tak barman, musí byt presný
Keď hľadím na človeka, nevidím tvár, ale skutky
Jak keď hľadím na stejdž, nevidím emsíz, ale kadibúdky
Latríny na rýmy, ale dnes je mi to jedno
Hľadám beat a to svetlo

[Verse 2: Lyrik]
Tam dole hlboko je prameň, hľadaj ho na dne
V tom bode, kedy portrét v zrkadle zmatnie
Keď scéna sa zatmie, po strihu nepríde nič, len
Tma v sietnici oka, vidím krysy ísť cez storočia
Potkana vyhodil aj hip-hop fanda z obloka
Je to očistný rituál hry
Zatiaľ čo ja som vyhodil z okna srdce, básne a sny
A pozerám, ako padajú pomaly do dní
Jak keď na mačacie hlavy padajú listy k jeseni
A nechávam sa spoznať, že život je bezcieľny
Jak snažíme sa presvedčiť, že neni bez ceny
To naše každodenné klišé, vžité bez zmeny
Tak sedím v šere spolu s ňou a píšem
Snažím sa pochopiť súvislosti písmen a zverokruhov
Uver mi, že žijem v džungli druhov
Býkov, levov, škorpiónov a mnoho rýb v tom
A čakám, že Bene nájde šťastný koniec Casablanky
A ja ornament svojej zaprášenej karmy
Verím v ten prach, že dosadne navždy jak splín
To tušenie sa deje potichu jak sny pre zvláštnych
Pozorujem nočnú oblohu z vinárne Argos
Je to dobrý výhľad, vo vzduchu cítiť pátos
Snívajúc o svetri Lacoste sa prepadávam do postelí
Kde veľa zmätku bolí dospelých
Som v cudzích mestách a v cudzích očiach, v ktorých čítam
Vlastné traumy z detstva, čo nechcú prestať
A rovnaký strach z pravdy čítam aj v novinách
Ale vždy v iných rovinách
Detskosť by mala ostať povinná
Pre tuneláka [?] si hovnival, je mi to jedno
Hľadám feeling a priestor, kde beat je svetlom