Vzlet

Radšej budem sám, ako plaziť sa po zemi
Horí mi môj chrám, asi začínam byť ready
Bolí ma to stáť, ale svoj postoj nezmením
Je ťažké byť nohami na zemi, hlavou v nebi
Bál som sa života, teraz sa bojím nebyť
Vždy som bol ten ktorý nedokáže žiť bez zmeny
No robím to čo musím, stále odsúvam svoj zenit
A mnohých to bolí, ale asi stále je mi to jedno
Odpútať sa od všetkého je jedinou cestou von
Stačí ti iba on
Lebo Boh je len jeden, ostatní si z neho štiepia
O ten malý kúsok škriepia sa
Zabudli na to že je to klon
A zabudli sme že ho máme v sebe, v srdci sú tajné dvere
Škoda že sa svet zas zabuchol a vymkol
Snažím sa byť tou výnimkou
A snažím sa o tom porozprávať tebe
A možno len potrebujeme dozrieť
A koľko do výšky, toľko do zeme
Padáme do pekla, lebo smieme
A to čo môžeš, raz musíš
To čo môžeš raz musíš