Potopa

Yeah, raz - dva, Dymer Madafaker, ypsilon-shit

Mám nepríčetný pohľad z toho čo sa vrylo do mňa
Premýšľam a popol z cigy mi padá do rožka
S horčicou a párkou od tej strigy z poza okna
Malý bufetový stánok na stanici čistá stoka

Pokiaľ homless pýta centy, cigy, tie vety dobre poznám
Plače a hovorí story ako šli na potrat
Prepáč je to smutné, no už nehovor tie hovná
Vravím, že mám zlý deň z úst mi razí lacná vodka

Nemám lóve, ani mobil, neviem jak sa domov dostať
Začínam sa spamätávať ľudia chodia okolo mňa
Všetci sa tak ponáhľajú za tým minimom do boha
A tak rozmýšľam či nieje lepšie dakedy takto ostať

Že vraj začni od seba, potom zmeníš svet
Ja som začal teda od seba no dopadlo to zle
Moji zmrdi sa ma pýtajú, že "Filip čo ti je?"
Ja to zahováram kecami, že čo pijeme dnes

A že dav nebere môj sound ani sa im nedivím
V noci zakrýva ma tma, nechcem periny
Som sídliskový pes, no už vo výklenku nedymím
Vtedy som mal 13, ale bol som menej debilný

A prepitý a prejebaný všetkým
Ale raz musel prísť čas niesť následky
Punk mám v sebe to neojebem je to veľkým
Vryté v mojom ksichte už na veky