Modriny

[Verš 1: Matys]
Von z tvojich snov, sa prekúšem tmou
Ja som vážne low, ou
Mám v sebe pol gram, triezvy som bol ja
Triezvy som bol, bol, si vážne low, ou
Mám v ruke phone a dym
Píšem ti správu, kým noc padá
K ránu spíš, kým ja lámem si sádru
Ty máš rada len škváru
Ja márne hľadal som dámu
Tam, v tebe hľadal som dámu
Tam, v tebe stratil som Kláru, Kláru

[Refrén: Laura Weng]
Prepáč, necítila som jak máš ma rád
Nevedela som jak rýchlo to vzdáš, keď zhasne elektrický prúd
Nemám návod ako správne žiť bez vášne
A prebúdzať sa sama a v prázdne, nezmysleľný kľud

[Verš 2: Matys]
Modriny na tele sú ako vizitka nášho vzťahu
Vraj uzatváral som sa pred tebou a pritom otváral som sa im, davu
Ten beat je môj psychológ, ty nevedieš dialóg
Monológ navždy, áno som jebnutý, komplikovaný
A často aj na smiech jak Krusty
Áno som kretén, čo rieši len beaty a bary a basy a snare
Viem húlim, že veľa tej trávy a možno
Že dávno už stratil som smer, hej
A možno mi stačí len support, namiesto hovien čo dala si
Že jaký som kapor a lúzer, že môj život je iba prúser
Že skapem jak foter, nedokážem nič
Nedokážem nič? Sleduj to, bitch!
Tu som pestoval [?], som pestoval skills
A hudba to začína vracať, všetky tie sychravé rána
A bezsenné noci, keď nemôžeš spávať, si nikdy neskúsila chápať

[Bridge: Laura Weng]
Stále sa mračíš, a ja netuším čo ti na to povedať mám
Hádžeš len vinu a pritom so sebou si nevieš poradiť sám
Ale nepriznáš, že vina je v dvoch
A ty doteraz nevieš, že čo kedy kam
Skôr než ukážeš prstom, opýtaj sa prosím Martina

[Refrén: Laura Weng]
Prepáč, necítila som jak máš ma rád
Nevedela som jak rýchlo to vzdáš, keď zhasne elektrický prúd
Nemám návod ako správne žiť bez vášne
A prebúdzať sa sama a v prázdne, nezmysleľný kľud

[Verš 3: Supa]
Teraz sme sólo (Sólo)
Že vraj už nemáme o čom a chceš radšej voľnosť
Aj keď viem, že som to posral a nedal ti čo mal
Nechápem z toho ako som mohol (Mohol)
Dovoliť aby to odrazu zdochlo
Vina, čo cítim ma reže jak nožom
Všetko je fake ako botox, milión vecí ťa pripomína
Neznášam si na to ticho zvykať
Hovorím si, že to urobí čas, a keď nie on, tak to utopí chľast
Lejem ho do seba, smútok prijímam
Keď padá slnko tak útočí tma, útočí strach
A ja tupo zízam, prestaň sa opúšťať úbohý chlap
Idem von z domu jak veselý muž
Hrám, že mi nechýba, že je mi fuk
Že mi to nevadí, že je mi vzduch
Ale ten v zrkadle, neverím mu
Lebo je normálne byť z toho v piči
Tvárim sa presne tak ako sa cítim
Len keby som nebol pri tom tak smiešny
Taký maličký, taký biedny

[Refrén: Laura Weng]
Prepáč, necítila som jak máš ma rád
Nevedela som jak rýchlo to vzdáš, keď zhasne elektrický prúd
Nemám návod ako správne žiť bez vášne
A prebúdzať sa sama a v prázdne, nezmysleľný kľud