Kto vlastne ma nútil dvadsať rokov
Od pondelka do piatku
Vstávať o siedmej a predstierať, že som celkom v poriadku
Vo vizuálnom smogu, informačnom hluku
Nedopočujem sa vnútorného hlasu
Ak si pri zaspávaní nezabudnem spomenúť kto som
Tak zabudnem ráno
Kto som v mojich výjavoch
Vo freskách v ikonách
Nebudem zaznamenaná
Ako madona
Kto som som zabudla
Kto som v mojich výjavoch
Vo freskách v ikonách
Nebudem zaznamenaná
Ako madona
Kto som som zabudla
Kto som v mojich výjavoch
Vo freskách v ikonách
Nebudem zaznamenaná
Ako madona
Kto som som zabudla
Melanchólia prehluší včerajšie rande
Keď sa ráno ocitneš v betónovom legolande
Melanchólia prehluší včerajšie rande
Keď sa ráno ocitneš v betónovom legolande
Nechcem bývať v paneláku s výhľadom na mŕtve duše
Nechcem bývať ani so srnkami a
S diviakmi pod lesom
(Alebo možno chcem)
Chcem si spomenúť kto som
Žiť trochu s noblesou
Chcem si spomenúť kto som
A žiť trochu s noblesou
Chcem si spomenúť kto som
A žiť trochu s noblesou
Chcem si spomenúť kto som
A žiť trochu s noblesou
Kto som v mojich obrazoch o svete
Ktoré si nazvete, len ako vy chcete
Vo vlastnom vesmíre v bubline
Som tu rada sama
Kto som v mojich obrazoch o svete
Ktoré si nazvete, len ako vy chcete
Vo vlastnom vesmíre v bubline
Som tu rada sama
Samaaa aaa aaa aa a
Som tu rada sama
Som tu rada sama
Som tu rada samaaa aaa aa a